| SAKRÁLNE PAMIATKY |
PÜSPÖKVÁR (BISKUPSKÝ HRAD) A BISKUPSKÝ PALÁCV základoch hradu sa našli stopy rímskych budov. Najstaršou časťou je spodná polovica hradnej veže, takzvaná úniková chodba zo 14. storočia a miestnosť s krížovou klenbou, ktorá sa na ňu napája. Gotická kaplnka vo východnom rohu, ktorú dal pristaviť v rokoch 1481–1486 biskup Orbán Dóczy, je vzácnym príkladom poschodových hradných kaplniek. Po bitke pri Moháči (1526) sa hrad dostal do rúk hradných kapitánov. Pre hroziace turecké nebezpečenstvo ho sústavne fortifikovali. Najväčšie úpravy vykonali v rokoch 1561–1575 podľa plánov Taliana Pietra Ferrabosca. Napriek tomu však Turci 29. septembra 1594 hrad dobyli. O štyri roky, 28. marca 1598 sa dostal znova do maďarských rúk, biskupi sa však mohli vrátiť do svojho sídla až v polovici 18. storočia. Biskup Ferenc Zichy (1743–1783) dal budovu reštaurovať a rozšíriť do terajšej podoby. Poslednú úpravu hradu a paláca dokončili roku 1984. Počas rekonštrukcie sa na múre veže objavili stredoveké prvky vežového priečelia, ktoré takisto obnovili. V júni 2004 sa otvorila stála výstava o biskupovi Vilmosovi Aporovi, ktorého roku 1945 ruskí vojaci zastrelili v hradnej pivnici. Výstava pripomína biskupovo martýrstvo: približuje jeho život a činnosť a podáva svedectvo o jeho sebaobetovaní a mučeníckej smrti. Popri úryvkoch z denníka biskupa Apora oživujú pamiatku jeho mučeníckej smrti aj hmotné pamiatky, dokumenty, hudba, svetelné efekty a rozličné audiovizuálne prostriedky.
BENEDIKTÍNSKY KOSTOL SVÄTÉHO IGNÁCA Z LOYOLYPrvý kostol jezuitov usadených v Győri roku 1627 postavili na základe plánov Baccia del Bianca v rokoch 1634–1641 a podľa vzoru rímskeho chrámu Il Gesu. V roku 1667 bol už dokončený aj kláštor a škola. Dve veže pochádzajú z 18. storočia. Po rozpustení jezuitského rádu sa užívateľmi komplexu budov stali benediktíni (1802). Interiér kostola je v ranobarokovom slohu. Výzdoba chrámovej lode sa mohla zrodiť približne v polovici 18. storočia: hlavný oltárny obraz (Apoteóza svätého Ignáca) stropné maľby lode a sakristie (Nanebovzatie sv. Ignáca a Anjelský pozdrav) sú dielom Paula Trogera, najvýznamnejšieho umelca viedenskeho barokového maliarstva. Prekrásnu barokovú kazateľnicu zhotovil roku 1749 Lajos Gode, organová skriňa pochádza z roku 1755.
KARMELITÁNSKY KOSTOLKarmelitáni sa usadili v Győri roku 1697. Ich kostol postavili v rokoch 1721–1725 podľa plánov laického brata Athanasia Wittwera. Kláštor dokončili roku 1732. Za hlavným priečením budovy talianskeho vzoru sa tiahne elipsovitá, kupolou krytá chrámová loď a štvorcová sakristia. Hlavný oltárny obraz zobrazujúci svätého Istvána a svätého Imreho pri uctievaní Panny Márie je dielom Maria Altomonteho. V slávnej loretánskej kaplnke je socha čiernej Madony.9021 Győr, Aradi vértanúk u. 2.
GRÉCKOKATOLÍCKY (SRBSKÝ) KOSTOLNa mieste dnešnej budovy stál už roku 1703 kostol postavený v tureckých časoch, ktorý prestavali roku 1727. Vtedy postavili aj jednoduchú, múrom ohradenú a piliermi podopretú kostolnú vežu s cibuľovitou kupolou a v interiéri ikonostas s veľkou umeleckou hodnotou. Ikonostas spolu s celým zariadením je neskorobarokovým dielom, kde sa ortodoxné výrazové prostriedky svojrázne miešajú so štýlovými znakmi súdobej strednej a západnej Európy.
9025 Győr, Bálint Mihály u.
STARÝ EVANJELICKÝ KOSTOLKostol sa vyníma svojimi súmernými tvarmi a peknými priečeliami dobre viditeľnými najmä z brehu rieky Rába. Postavili ho v rokoch 1783–1785 v uzavretom dvore a bez veže. Najväčšou ozdobou interiéru s vnútorným chórom je vyrezávaná neskorobaroková kazateľnica s maľbou Somu Orlai Petricha. Latinský nápis nad dverami velebí Jozefa II. Jedným zo skvostov kostola je krstiteľnica vyrezávaná z červeného pieskovca stojaca pred oltárom. Na jej zvonovitom príklope je malé kovové súsošie zobrazujúce Ježišovo pokrstenie.
REFORMOVANÝ KOSTOLHistorizujúci novogotický kostol postavili v roku 1905 podľa plánov Károlya Csányiho. Ihlovitý hrot rožnej veže vidieť už zďaleka. Interiér kostola pôsobí ucelene, monumentálny priestor dvorany obohacujú gotické ozdoby. Kostol má pozoruhodné liturgické predmety zo 17–18. storočia.
9025 Győr, Kossuth L. u. 9.
SYNAGÓGANovorománsku synagógu s osemuholníkovým pôdorysom dala postaviť neologická izraelská náboženská obec v rokoch 1868–1870. Zastrešený vnútorný priestor synagógy s galériou uchvacuje aj v dnešnom stave. V období neskorého historizmu sa stal vzorom pre stavbu mnohých európskych synagóg.
Sčasti renovovaná budova je od roku 1990 dejiskom kultúrnych podujatí. V blízkej budúcnosti sa plánuje jej premena na kultúrne centrum.
MARIÁNSKY STĹPMariánsky stĺp dal postaviť győrsky biskup Lipót Kollonich v roku 1686 na pamiatku oslobodenia Budína od Turkov. Štyri vysoké barokové sochy zobrazujú svätého Istvána, Jána krstiteľa, svätého Antona Padovského a patróna Rakúska, svätého Leopolda. Panna Mária, patrónka Uhorska, stojí na vysokom ovenčenom stĺpe s hlavami anjelov, na hlave má uhorskú korunu a na rukách malého Ježíška.
9021 Győr, Gutenberg tér
KALVÁRIAVŕšok, kde bol kedysi keltský, neskôr rímsky cintorín. Tu postavili v 12–13. storočí kostol prepoštstva pomenovaný po svätom Albertovi. Kostol sa zničil v 16. storočí pri tureckých nájazdoch. V 17. storočí tu vojenské úrady dali postaviť šibenicu. Na začiatku 18. storočia jezuiti vytvorili Kalváriu. Na vŕšok vedú široké schody až ku krížu ukrižovaného Krista a dvoch lotrov. Pri nohách Golgoty stoja barokové kaplnky, ktoré navrhol Atanasius Wittwer. Sedem zastavení pripomínajúce Ježišove muky dokončili pozdĺž ulice Kalvárie v roku 1722.
Győr, Kálvária u.
Sakrálne pamiatky v okolí GyõruPANNONHALMA: HLAVNÉ BENEDIKTÍNSKE OPÁTSTVO
Je to prvý a najvýznamnejší benediktínsky kláštor v Uhorsku, ktorý založil roku 996 veľkoknieža Géza. Jeho patrónom je svätý Martin narodený v rímskej Savarii (dnes Szombathely), ktorý sa neskôr stal biskupom v Tours. Podľa zakladacej listiny z roku 1001 stavbu kláštora dokončil kráľ István I., bohato ho obdaril pozemkami i výsadami. Na mieste pôvodného komplexu budov zničeného požiarom roku 1137 postavili kostol, ktorého zvyšky jestvujú podnes. Súčasný kostol dal postaviť roku 1224 opát Urias podľa vzoru cisterciátskych kláštorov. Gotické arkády pochádzajú z roku 1486. Od 16. storočia kláštor slúžil ako pomedzná pevnosť proti Turkom. Turecké vojská ho viackrát obsadili, takže mnísi sa mohli vrátiť do svojho kláštora až potom, keď Turkov vyhnali.
V roku 1669 dokončili opravu kláštora. V 18. storočí sa uskutočnila baroková prestavba. Jej najkrajšou pamiatkou je jedáleň, ktorú navrhol Atanasius Wittwer a autorom malieb je Benátčan Antonio Fossati. Pre výnos Józsefa II:, ktorý zrušil rehole, mnísi zasa museli opustiť kláštor a vrátili sa až po 15 rokoch, roku 1801. Najstaršou časťou trojloďového chrámu je dolný kostol, ktorý nesie znaky cisterciátskej novogotiky. Loď horného kostola je rovnako stará ako dolný kostol, no svätyňa a bočná kaplnka pochádzajú z 15. storočia. Nádherná brána, Porta speciosa sa otvára z južnej lode na arkády. Na sever od kostola stojí budova klasicistickej knižnice, ktorej zbierky obsahujú aj stredoveké rukopisy a prvotlače. Záujemcovia sa môžu zoznámiť s históriou, pamiatkami a pokladmi kláštora na výstave.
Informácie:
TriCollis Tárlatvezető Iroda
9090 Pannonhalma, Vár 1.
Tel.: 96/570-191
Web: http://www.osb.hu/
ÁRPÁS: FARSKÝ KOSTOL APOŠTOLA SVÄTÉHO JAKABA
Románsky kostol bol postavený v 13. storočí. Do tureckej poroby bol kostolom premonštrátskeho opátstva. Počas tureckej okupácie sa vyľudnil a schátral. V roku 1601 Rudolf II. daroval kostol nagyszombatským klariskám.
Okolo roku 1750 kostol sčasti prestavali v barokovom slohu a slúžil ako farský kostol až dovtedy, kým József II. (1780–1790) nerozpustil rehole.
Západné priečelie jednoloďového kostola je členené dvoma vežami. Hlavný vchod tvorí architektonicky cenná brána zdobená. polkruhovým tympanónom. Hlavný oltár pochádza zo 17., bočné oltáre, kazateľnica a krstiteľnica z 18. storočia.
LÉBÉNY: FARSKÝ KOSTOL APOŠTOLA SVÄTÉHO JAKUBA
Bývalý kostol benediktínskeho opátstva postavili v prvej polovici 13. storočia. Trojloďový kostol s lombardským pôdorysom má dve veže s guľovitou kupolou. Hlavná brána a južná bočná brána sú bohato zdobené a nesú stopy Normanov a cisterciátov.
V 18. storočí interiér kostola prestavali v barokovom slohu. Popri jákskom kostole je to jeden z najvýznamnejších románskych kostolov západného Zadunajska.
RÁBASZENTMIKLÓS
Rímskokatolícky kostol v Rábaközi postavili v druhej polovici 12. storočia. Trojoblúkový románsky kostol, na mieste štvrtého oblúka stojí veža zo 17. storočia, temer unikátne architektonické riešenie. Tri oblúky s takmer rovnakým pôdorysom symbolizujú Svätú trojicu.
Uprostred obce sa vypína obelisk postavený na pamiatku znovudobytia Győru (1598), takzvaný győrsky kríž.
PÚTNICKÉ MIESTACSORNA
Premonštrátske prepoštstvo v Csorne zakladala okolo roku 1180 rodina grófa Osla. Od začiatku reformácie do roku 1694, do návratu premonštrátov, bolo prepoštstvo v svetských rukách.
Kostol pochádza zo stredoveku, v rokoch 1774–1786 ho moravský staviteľ Haubt prestaval v barokovom slohu viditeľnom dodnes. Obraz čiernej Madony je pravdepodobne obmenou obrazu v Cestochowej v Poľsku a do Csorny sa dostal okolo roku 1757 z Čiech. Pred obrazom sa odohrali početné zázračné vyliečenia, po ktorých sa začali cesty pútnikov k svätému obrazu.
Hody pri príležitosti vysvätenia kostola sú v posledný májový deň.
OSLI
Prvý kostol dal postaviť v roku 1390 ostrihomský arcibiskup János Kanizsai na počesť Panny Márie. Zázračný obraz Madony bol obklopený veľkou úctou, no protestantská rodina Nádasdy prikázala zničiť tak kostol, ako aj zázračný obraz. Kostol dala znova postaviť rodina Esterházy. Palatín Pál Esterházy dal sem priviezť sochu Panny Márie z lipového dreva, roku 1690 z Kismartonu. Pred sochou sa stali početné uzdravenia, o čom svedčia aj votívne dary. Veriaci ju nazývajú aj patrónkou Rábaközu.
Hlavná púť sa koná v nedeľu po sviatku narodenia Panny Márie (8. septembra).
TÉTSZENTKÚT
Podľa historickej tradície mal cisársky vojak Ailert Keresztély roku 1715 sen, že sa pri prameni tétskeho lesa uzdraví z ťažkej choroby. Keď sa to naozaj stalo, dal pri prameni postaviť malú kaplnku, v ktorej umiestnili kópiu obrazu Panny Márie Pomocnice. Správy o zázračných uzdravení boli začiatkom pútí. Na mieste tejto kaplnky postavili v rokoch 1715–1744 Kostol svätého prameňa. Na rokokovom hlavnom oltári je nad obrazom Panny Márie Pomocnice umiestnený obraz patróna, svätého Antona Padovského s korunou na hlave.
Hlavná púť je 12. septembra, na Márie.
SZANY
Kaplnku postavili v roku 1753, roku 1901 ju rozšírili a vybavili farebnými sklenenými oknami. Na mieste studničky stála kedysi divá hruška, ktorá sa podľa legendy rozkvitla medzi zasneženými osrienenými stromami. Divá hruška symbolizovala svätú Annu, jej kvety zasa Pannu Máriu. Vtedajší biskup diecézy na žiadosť veriacich povolil výstavbu kaplnky. Poslal do daru maľovaný obraz zobrazujúci svätú Annu, svätého Joachima a mladú Pannu Máriu. Odvtedy tento obraz v kaplnke uctievajú. Szanyskí veriaci vynášali celý stavebný materiál do lesa v rukách, pričom sa modlili a spievali sväté piesne. Kaplnka je podnes rozhodujúcim duchovným bodom Rábaközu.
Hlavná púť je tu na víkend po dni sv. Anny (26. júla)
MÁRIAKÁLNOK
Pôvodní obyvatelia obce boli Nemci. Máriakálnocké púte sa začali už v 16. storočí. Pútnici často vyhľadávali liečivú studňu za dedinou. Podľa legendy istý kálnocký rybár vylovil z Dunaja sochu Madony vyrezávanú z lipového dreva a na jej počesť si postavil v blízkosti pramennej studničky malú kaplnku. Veľkostatkár János Viczay dal roku 1663 postaviť na mieste starej kaplnky novú na počesť Panny Márie. Po požiari roku 1873 sa zachovala iba socha, kaplnku dal znova postaviť győrsky biskup János Zalka. Na hlavy sôch pri tejto príležitosti vložili korunu a do Madoniných rúk strieborné žezlo.
Najväčšie pútnické dni: Nedeľa, sviatok Svätej trojice a nedeľa po sviatku narodenia Panny Márie (8. septembra).
| MÚZEÁ, VÝSTAVY |
Budova je umelecká pamiatka, pôvodne palác grófa Gejzu Esterházyho. Obnovená roku 1997. Sídlo Mestského múzea umenia a obèasná výstavná sieò, hlavné dejisko Medzinárodného bienále kresieb a grafiky.
Múzeum János Xantus9022 Győr, Széchenyi tér 5.
