Už od rímskych čias sa pestuje hrozno na severných výbežkoch Bakonyi na južných a juhozápadných svahoch troch pásiem Pannonhalmskej pahorkatiny. Dejiny, spoločenský i hospodársky vývoj oblasti sú výrazne späté s pestovaním hrozna a hroznovým kultúrou. Potvrdením toho je aj benediktínsky kláštor, ktorý na Svätej hore Pannonia založil veľkoknieža Gejza a kde na majetkoch a dedinách Hlavného opátstva pestovali hrozno od roku 997, od založenia štátu. Kňazi benediktínskeho rádu pomáhali obyvateľom panstva osvojiť si pestovania hrozna a vinárstve nielen z kazateľnice, ale iv praxi. V 19. storočia vedľa veľkostatku opátstva pestovali hrozno na víno i menšie vinice. Toto podnikanie skončilo v období rozšírenia fyloxérou. Po prestávke trvajúcej niekoľko desaťročí vznikla v roku 1990 vinárska oblasť av súčasnosti sa nazýva Pannonhalmskou vinohradníckej oblasti (Pannonhalmi borvidék). Patrí sem 15 osád (Nyalka, Pázmándfalu, Győrság, Pannonhalma, ECS, Ravazd, Nyúl, Felpéc, Kajárpéc, Győrújbarát, Győrszemere, tény, Lazio, Győr-Ménfőcsanak, Romande). Z geografického hľadiska tvorí jadro pahorkatiny vrchy Pannonhalmi Szent Mártonhegy (Pannonhalmský vrch svätého Martina), ďalej vrchy Csanakhegy a Szemerehegy. Najvyšší bod má 317 m. Celková plocha vinohradskej oblasti je 3 944 ha, z čoho na 3 236 ha pestujú prvotriedne hrozno. Vcelku pokrývajú vinice 650 ha.
Klimatické pomery oblasti charakterizujú mierne kontinentálne vplyvy. Pedologické charakteristiky najviac ovplyvňuje jazerné piesok tvoriaci vŕšky v Sokoróalja, ďalej hlina a štrk zo štvrtohôr.
Reliéf je členený a mierne sa zvažuje, najlepšie sorty zdomácneli na juhozápadných svahoch. Tieto danosti nám v medzinárodných reláciách najviac pripomínajú Alsasko. História Pannonhalmskej vinárske oblasti sa prejavuje iv mnohých etnografických aj hmotných pamiatkach.
Príznačné sú takzvané "horhose" (vodou vymletá hlboké chodníčky), ktoré často spájajú osadu s vinohradom. Sú to v podstate jarčeky vymletá v porasty, ktoré vinári s obľubou používali ako komunikáciu.
Strmé svahy neskôr poskytli nevídanú možnosť na vytvorenie takzvaných "lik Pince" (vínne pivnice vyhĺbené do svahu). Vinári tu bývali, uskladňovali a nechávali dozrieť víno. Najkrajšie radu týchto pivníc sú v Győrújbarát, Nyúl av Écsi. V oblasti sa tradične pestuje biele víno, hoci v prvej polovici minulého storočia bol pomer tmavého a bieleho hrozna vyrovnaný. Dnes sa pestuje len biele víno.
Najrozšírenejší je sorta talianskeho rizlingu, významné miesto zaujíma však i rýnsky Rizling, chardonay a Silvana, korenistý Tramín, saivignon blanc i burgundské biele. Nová výsadba obsahuje aj rôzne sorty červeného hrozna. Dobré je aj víno pinot noir, merlot a modrá frankovka.
SORT HROZNA, VÍNA Tu pestované biele vína sú výbornými nositeľmi typických znakov oblasti. Sú čerstvé, s typickou ovocnou chuťou sorty, kde kyselina zrejúci porasty je vhodným pozadím vzrušujúceho sveta vôní a chutí, ktorý sa dlho zalieča konzumentovi. Biele sudové vína s výraznou chuťou prežívajúce svoju renesanciu, ktorých základom je taliansky Riesling, chardonay a Pinot blanc, sú najlepším dôkazom jedinečných možností tejto vinohradníckej oblasti
